Život Prešova
online
online
Od násilného vývozu rehoľníkov komunistickým režimom uplynulo 73 rokov
14.04.2023 Partizánske
Partizánske
13. apríla (TASR) - Od násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov
komunistickým režimom uplynulo vo štvrtok 73 rokov. Akciu Kláštory si
Konfederácia politických väzňov Slovenska pripomenula spolu s pamätníkmi
v Partizánskom svätou omšou i pietnou spomienkou.
Štefan Zamiška je jedným z pamätníkov - bývalých rehoľníkov, ktorý Akciu Kláštory zažil. "Bolo to veľmi temné obdobie. Nikto nečakal, že sa k niečomu takému komunisti odhodlajú, zlikvidovať za každú cenu všetko, čo súvisí s cirkvou. A hlavne zničiť kňazov," podotkol Zamiška.
Počas Barbarskej noci sa podľa neho s ním i ostatnými príslušníci komunistického režimu nerozprávali, pravdepodobne to mali zakázané. Keď sa ich rehoľníci opýtali, kam idú, nechceli im povedať. "Povedali nám len, že si máme zobrať to najnutnejšie. Potom som sa dozvedel, že úplne vyrabovali misijný dom na kalvárii. Pred odchodom sme sa boli ešte rozlúčiť v kostole. Najhoršia bola tá neistota, že nevieme, kam ideme," spomenul Zamiška. Po násilnom vyvlečení z kláštora musel pracovať na Priehrade mládeže i v bani, učiť sa musel i o komunistickom režime, v súčasnosti žije v Bystričanoch.
"Sedemdesiattri rokov je naozaj dosť, to sú viaceré generácie, ktoré medzitým prešli. Živých svedkov ubúda, je ich okolo 20 a takmer všetci majú nad 90 rokov. Je to generácia, ktorá dožíva a čoskoro tu nebude," priblížil predseda Konfederácie politických väzňov Peter Sandtner.
Preto je podľa neho dôležité, aby svedkovia povedali svoje svedectvo ako výstrahu aj pre budúce generácie, aby sa to zaznamenalo, aby si tým už nemusela prejsť mladšia generácia, ďalšie generácie, ktoré vyrastajú v slobode a narodili sa až po revolúcii. "A nezažili to, čo títo muži, v tom čase mladí chlapci, ktorí mali celý život pred sebou, chceli byť misionármi, kňazmi a prišla do toho Barbarská noc a ich celý život sa absolútne zmenil. Napokon si založili rodiny, niektorým sa podarilo vyštudovať školy. Zachovali si však svoju vieru, stali sa organistami či učiteľmi," dodal.
Splnomocnenkyňa vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská upozornila, že jednou z najväčších tragédií národa je, keď zabudne na svoju históriu. Dodala, že likvidácii ženských reholí predchádzala Barbarská noc, ktorej cieľom bolo komunistickým režimom vymazať z mapy kláštory mužských reholí. "Tieto obe udalosti zásadným spôsobom vstúpili nielen do života jednotlivcov, ale celej spoločnosti," zdôraznila.
Je podľa nej potrebné pripomínať si, že násilná podriadenosť, postihovanie ľudí pre ich vieru či náboženské presvedčenie a cielené potláčanie ľudskej dôstojnosti by v 21. storočí mali byť iba spomienkou. "Je smutné, že náboženská sloboda, ako jedno zo základných ľudských práv, nie je ani dnes Európe i vo svete samozrejmosť," dodala.
Pre komunistický režim bola podriadenosť prioritou. Za slobodu vierovyznania alebo presvedčenia boli prenasledované tisícky ľudí. Následky hrubého a neľudského zaobchádzania mnohí rehoľníci, kňazi a laici neprežili alebo na nich zanechali trvalé následky. Rehabilitácie sa mnohí dočkali až po roku 1989.
Štefan Zamiška je jedným z pamätníkov - bývalých rehoľníkov, ktorý Akciu Kláštory zažil. "Bolo to veľmi temné obdobie. Nikto nečakal, že sa k niečomu takému komunisti odhodlajú, zlikvidovať za každú cenu všetko, čo súvisí s cirkvou. A hlavne zničiť kňazov," podotkol Zamiška.
Počas Barbarskej noci sa podľa neho s ním i ostatnými príslušníci komunistického režimu nerozprávali, pravdepodobne to mali zakázané. Keď sa ich rehoľníci opýtali, kam idú, nechceli im povedať. "Povedali nám len, že si máme zobrať to najnutnejšie. Potom som sa dozvedel, že úplne vyrabovali misijný dom na kalvárii. Pred odchodom sme sa boli ešte rozlúčiť v kostole. Najhoršia bola tá neistota, že nevieme, kam ideme," spomenul Zamiška. Po násilnom vyvlečení z kláštora musel pracovať na Priehrade mládeže i v bani, učiť sa musel i o komunistickom režime, v súčasnosti žije v Bystričanoch.
"Sedemdesiattri rokov je naozaj dosť, to sú viaceré generácie, ktoré medzitým prešli. Živých svedkov ubúda, je ich okolo 20 a takmer všetci majú nad 90 rokov. Je to generácia, ktorá dožíva a čoskoro tu nebude," priblížil predseda Konfederácie politických väzňov Peter Sandtner.
Preto je podľa neho dôležité, aby svedkovia povedali svoje svedectvo ako výstrahu aj pre budúce generácie, aby sa to zaznamenalo, aby si tým už nemusela prejsť mladšia generácia, ďalšie generácie, ktoré vyrastajú v slobode a narodili sa až po revolúcii. "A nezažili to, čo títo muži, v tom čase mladí chlapci, ktorí mali celý život pred sebou, chceli byť misionármi, kňazmi a prišla do toho Barbarská noc a ich celý život sa absolútne zmenil. Napokon si založili rodiny, niektorým sa podarilo vyštudovať školy. Zachovali si však svoju vieru, stali sa organistami či učiteľmi," dodal.
Splnomocnenkyňa vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská upozornila, že jednou z najväčších tragédií národa je, keď zabudne na svoju históriu. Dodala, že likvidácii ženských reholí predchádzala Barbarská noc, ktorej cieľom bolo komunistickým režimom vymazať z mapy kláštory mužských reholí. "Tieto obe udalosti zásadným spôsobom vstúpili nielen do života jednotlivcov, ale celej spoločnosti," zdôraznila.
Je podľa nej potrebné pripomínať si, že násilná podriadenosť, postihovanie ľudí pre ich vieru či náboženské presvedčenie a cielené potláčanie ľudskej dôstojnosti by v 21. storočí mali byť iba spomienkou. "Je smutné, že náboženská sloboda, ako jedno zo základných ľudských práv, nie je ani dnes Európe i vo svete samozrejmosť," dodala.
Pre komunistický režim bola podriadenosť prioritou. Za slobodu vierovyznania alebo presvedčenia boli prenasledované tisícky ľudí. Následky hrubého a neľudského zaobchádzania mnohí rehoľníci, kňazi a laici neprežili alebo na nich zanechali trvalé následky. Rehabilitácie sa mnohí dočkali až po roku 1989.
0
www.ZIVOTPO.sk
